jenny

Keď sa srdce zmení na oči...

Vždy, keď stretneme na ulici človeka, všímame si to, čo je no ňom výrazné alebo to, čím sa líši od ostatných. Jeho postavu, jeho oči, ba celú tvár, oblečenie... a vytvoríme si o ňom prvý dojem, názor, aký ten človek je a čo robí. Podobne súdime priateľov, či aj celý svet. Pozeráme, aký je škaredý, akí sú na ňom ľudia - či sa nám páčia a ako sa správajú.
Toto všetko môžeme ľahko zistiť očami, veď všetci sú na pohľad milí, možno šťastní, či nešťastní. Môžeme sa s nimi porozprávať, pozvať ich na obed a zistiť o nich niečo iné, nové, čo sme možno ani nečakali. Toto všetko je však ešte stále len akési mechanické priateľstvo, kontakt, v ktorom sa na prenos informácií využívajú len nejaké mozgové káble a na bezdrôtové spojenie pomocou neviditeľných vĺn sa ešte neprišlo. Takéto vlny je však potrebné najprv vysielať, až potom sa dajú prijímať. A sú to vlny lásky. Lásky čistej a pravej, ktorá žiari v srdci každého z nás, len sa treba stať vynálezcom a objaviť ju. Ona potom premení naše oči na srdce a srdce na oči. Budeme sa na seba pozerať cez lásku, lásku, ktorú síce nevidno, no naše veľké srdce bude ako radar prijímajúci jej signály. Bude to ako nový vynález, ktorý pre svoju dokonalosť a vznešenosť prekryje stopy toho starého a otvorí nové možnosti. V každom človeku budeme vidieť to, čo sa dá vidieť skutočne iba srdcom, láskou, budeme vidieť jeho vnútro, jeho pocity, ale hlavne sa budeme na neho pozerať s tým, že sme tu pre neho a chceme mu pomôcť. Budeme ho poznať skutočne takého, aký je a vidieť to, čo sa očami ešte nikomu zbadať nepodarilo. Všetky naše činy budeme posudzovať podľa toho, ako ich vidí naše srdce a nie, ako ich vidia iba často tmou zahalené oči. Budeme konať proste to, čo nám láska v našom srdci napovie.
Snažme sa preto otvoriť srdce a čím viac využívať možnosti rozhľadu, ktoré nám ponúka, aby sme väčšmi mohli vidieť v priateľovi či nepriateľovi iba jedného - blížneho.