jenny

Okamih

S hlavou položenou na vankúši,
s rukami pod ním a očami upretými na prázdny strop,
cítim srdce ako mi silno búši,
a môjmu svetu niečo kope hrob.....

Do oka pomaly slza mi vkráda sa,
neviem prečo, veď plakať mi nedá sa,
len ležím a hladím na to čo je už za nami,
prečo mi chcú ublížiť, pod pás ranami...